fbpx
In: KRTKODOM

Máte doma radi v zime 24°C? A čo v lete? Máte radi 22°C? Čo je lepšie pre vaše zdravie?

Spolu s alergiologičkou, MUDr Slávkou Belvončíkovou, sme rozoberali ako je to s ideálnou teplotou v dome a v zime. Dozvedeli sme sa, že nie len stavebné normy odporúčajú v tomto období okolo 20°C. Rovnako aj doktori navrhujú, nechať teploty v dome nižšie a nechať si vzduch v dome s vyššou vlhkosťou. Vyvážená vlhkosť totiž necháva sliznicu vlhkú a tá vás lepšie chráni pred baktériami a vírusmi. Hovoríme o relatívnej vlhkosti vzduchu medzi 35 a 70%. Pri prekúrenom dome môžte mať vlhkosť na úrovni 5 – 25%. 

 

Čo zdravie a teploty v dome v lete? Poznáte ten pocit, keď je vonku 35-38°C. Prídete domov a chcete sa schladiť. Siahnete po vode z chladničky. V dome máte zatiahnuté závesy alebo rolety. Klimatizácia je pustená celý čas, keď ste doma. Cítite sa potom lepšie? Doktori síce odporúčajú teplotu v interiéri nižšiu ako vonku, ale maximálne o 8°C a k tomu piť teplý čaj.

Vedeli ste, že chladenie je 2,7-násobne energeticky náročnejšie, než ohrievanie?

Vyhľadával som klimatizácie, kým som neskúsil žiť na púšti. Pracoval som v Údolí smrti, v obchode s potravinami. V chladničke bolo 6°C, v mrazničke -6°C a v obchode 20°C. Najhorší bol však prechod medzi mrazničkou a obchodom. Vonku v tieni bolo bežne nad 45°C. Po dvoch týždňoch práce som musel zmeniť prácu. Mal som zdravotné ťažkosti. Vtedy som si uvedomil, ako veľmi záleží na rozumných teplotných rozdieloch medzi interiérom a exteriérom.

Vedeli ste, že Krtkodomy fungujú bez klimatizácie či rekuperácie a aj tak sa celé leto neprehrejú?

Zároveň s veľkým chladením interiérov rastie aj počet chorých ľudí v letnom období. A je to práve z klimatizácie. Mnoho ľudí to už pochopilo a klimatizáciu sa snaží vynechať. Na manuálnu prácu človeka je potrebná teplota pod 29°C, na prácu intelektuálnu je potreba mať teplotu okolo 23°C. Je to únosné, keď je vonku 35-40°C. Tímu Krtkodom je jasné, že prílišné chladenie nie je prirodzené. Vytvárame preto domy, ktoré si v lete udržiavajú príjemnú klímu, do 24, prípadne 26°C. Avšak domy reagujú na zvyšujúcu sa teplotu vonku. Ak je von 40°C, príde vám 26°C v interiéri maximálne pohodlných. Cítite len príjemných chládok, nie podchladenie. Klienti nám hovoria, že v aute síce majú klimatizáciu. No aj tak sa tešia na príchod domov, kde je lepšia klíma. K adekvátnej teplote nám dopomáha, okrem zemnej batérii aj zeleň na streche a zadržaná voda.

Úryvok z časopisu Zdravie, ktorý sa bližšie zaoberal touto aktuálnou témou.

Tonovi by ani trochu neprekážalo, že má v obývačke 20 stupňov Celzia. Keby celé Vianoce nepočúval manželku,dve dcéry, svokru a ešte aj vlastnú mamu, ako drkocú zubami. A tak poriadne potočil kolieskom na radiátore. „Teplomer v miestnosti síce čo nevidieť ukazoval 23 stupňov, ale im bolo stále zima,“ krútil elektrikár hlavou. Pod tlakom piatich žien začal rýchlo hľadať riešenie.

Tu sála chlad 

Po návšteve suseda, ku ktorému si išiel po radu, však ostal ešte zmätenejší. „Mali v obývačke 20 stupňov, ale pocitovo oveľa teplejšie než my. Aj žene tam bolo teplo,“ nechápal. Architekta Martinu Pribilu to však nezaskočilo. „Existuje niečo, čo má na pocit tepelnej pohody oveľa väčší vplyv, než to, či je v miestnosti 24 stupňov alebo 20,“ tvrdí odborník, podľa ktorého je odporúčaná teplota v obytných miestnostiach v zime naozaj len 20 stupňov Celzia. „Pre chodby a zádveria postačí len 10, v kúpeľni potom 24 stupňov,“ dodáva. A práve teplotné rozdiely v dome či v byte spôsobujú, že vám je zima. „Súvisí to s chladným sálaním, ktoré je v zime nepríjemné a zvyšuje pocitový chlad,“ vysvetľuje architekt tajomstvo ozajstného tepla domova. Teda vyrovnanej teploty v celom byte či dome.

Zdravá zima

V Rakúsku sa robil zaujímavý experiment. Rodine v dome tri roky vôbec nekúrili, len čistili vzduch ozónom. Všetci boli zdraví, hoci mali v zime len 17,5 stupňa Celzia. „Je vhodné mať doma v zime skôr chladnejšie, aby rozdiel vonkajšej a vnútornej teploty bol čo najmenej významný,“ súhlasí doktorka Slávka Belvončíková z alergioimunologického centra v Prešove a Sabinove. Pri teplote 18 stupňov sa sliznice tak nevysušujú, ako keď teplomer ukazuje 24. „Nedostatočne hydratované sliznice sú náchylnejšie na to, že sa na nich niečo nežiadúce uchytí. Či už vírus, alebo baktéria,“ zdôrazňuje lekárka. A dvojnásobne to platí pre alergikov, ktorí majú sliznice krehkejšie. Môžu si ich však posilniť aj užívaním lokálnych probiotík, vitamínu D a zinku. „Celkovo sa alergikom oplatí otužovanie, studená sprcha, ľadový kúpeľ či saunovanie, ktoré stimulujú procesy imunitného systému. Ale aj aktivitu hnedého tuku,“ prízvukuje lekárka význam prospešného tuku.

Zo spálne

Dlho sa myslelo, že hnedý tuk je výsadou malých detí a zvierat. Prievan v dome z netesných okien a dverí znižuje pocitovú teplotu o 3 °C, v zime dokonca o 5 °C. Ale ukázalo sa, že ho majú aj dospelí. Ide o podkožné tkanivo, najmä v oblasti krku, hornej časti hrudníka a chrbta. „Hnedý tuk sa podobá svalovým bunkám a ma veľký význam z hľadiska termoregulácie, spaľovania tukov a cukrov,“ objasňuje lekárka. Škoda, že vekom sa zdravý hnedý premieňa na škodlivý biely. Aj preto býva starším ľuďom zima, rovnako ako tým, čo sa nehýbu. K nezdravej premene prispieva aj nadmerný príjem bielkovín, nízka fyzická aktivita, ale aj spánok v prekúrenej miestnosti.„Vieme, že spánok posilňuje imunitu, chronicky nevyspatí ľudia bývajú náchylnejší na infekcie a zimomravejší,“ uzatvára lekárka začarovaný kruh. Našťastie, v spálni ľudia žiadajú nižšiu teplotu – okolo 21

stupňov. „Ide to, ak ma kúrenie vlastný okruh pre každú izbu,“ hovorí architekt o riešení, ktoré je v novostavbách už štandardné. S vyššími nárokmi na energie sa rozdielne teploty dajú dosiahnuť aj v starom byte.

Pomoc, plesne

„Ak má byt tesné okná, teplota sa dobre reguluje. Otázne však ostáva, či nižšia teplota v niektorej izbe nespôsobí kondenzáciu vody, teda zvýšenú vlhkosť a nasledujúci vznik plesní v byte,“ opisuje architekt to, čo znepokojuje aj lekárov.

„Plesne sú veľkým problémom, pretože vdychovanie spor zaťažuje organizmus. Postupne sa môže vyvinúť inhalačná alergia na vzdušné plesne so všetkými známymi prejavmi vrátane ťažkej astmy,“ varuje alergiologička Slávka Belvončíková, ktorá preto nerada vidí u svojich pacientov zvlhčovače vzduchu. „Hoci v niektorých priestoroch je vzduch taký suchý, že sa doslova žiada zvlhčiť ho, práve v týchto priestoroch často vznikajú plesne.“ Aj architekt „krtkodomov“ jednoznačne odporúča radšej stavať a upravovať stavby tak, aby sa nemuseli prekurovať. A potom ani dodatočne zvlhčovať.

Fakt zatepľujete?

Prievan v dome z netesných okien a dverí znižuje pocitovú teplotu o 3 stupne, v zime dokonca o päť. Okno na juh prijíma štvornásobne viac energie zo slnka oproti oknu na sever. Okno na sever je teda citeľne chladnejšie a chlad aj sala, preto sa v priestore necítite dobre a musíte si prikúriť. „Nezaizolovaná severná stena z betónu či zo sklobetónu, ktorá je typická pre paneláky a staršie rodinné domy, je nachýlna na plesne,“ hovorí Martin Pribila o probléme, ktorý nemusí vyriešiť ani zateplenie. Práve zateplené domy neraz začnú plesnivieť. „Zatepliť fasádu a vymeniť okná nestačí. Nechcem odhovárať ľudí od zateplenia, no občas si nim viac uškodia, ako polepšia. Ak máte starší dom a nemáte na komplexnú rekonštrukciu, je lepšie znížiť teplotu v dome a pokojne bývať ďalej,“ radí architekt.

ZDRAVÁ RADA

Vetrajte aj v zime! Samozrejme, ak nemáte pasívny dom a rekuperáciu, o ktorú sa dobre staráte a ktorá vám vzduch aj vymieňa, aj čistí a ešte vám aj kúri. Vymieňať vzduch v miestnostiach je podstatné, pretože pri hromadení oxidu uhličitého v nevetranom byte vám hrozia bolesti hlavy. 

 

Pozrite si ukážky z projektov, ktoré dokázali kvality svojou prevádzkou.