fbpx
sucho a povodne
In: KRTKODOM

V posledných rokoch sme svedkami sužujúcich období, kedy sa striedajú sucho a povodne. Klimatológovia hovoria o globálnom otepľovaní, no my pociťujeme extrémne zimy. Ako tieto prírodné javy môžu ísť dokopy?

 

Preberme si sucho.

Vedeli ste, že v našich zemepisných šírkach spadne podobný úhrn zrážok ako po iné roky? Ako potom môže vzniknúť sucho? Všimnime si, ako hospodárime s vodou. Posielame ju stale väčšími korytami preč. Zrušili sme väčšinu zádržných systémov, ktoré naši predkovia a príroda budovali. Už nemáme nivy, nemáme jarky pred domom, likvidujeme lesy bez rozmyslu. Voda, ktorá spadne na pozemok sa dlhé roky musela podľa stavebného zákona odvádzať do kanalizácie (aktuálne už preferujú úradníci na stavebných úradoch zadržiavanie vody na pozemku). Ak životodárnu vodu nezadržíme na svojom pozemku, vo svojej krajine, kam odtečie? Kto a ako nám naplní studne a podzemné zásoby vody? Že sucho neprospieva rastlinám, je jasné. Že neprospieva ani ľuďom a zvieratám sme v komentároch vyjadrili napríklad aj tu.

 

Bleskové povodne

… sú priamym dôsledkom toho istého konania ako sucho. Znemožnili sme krajine zadržať vodu a neskôr odpariť. Vedeli ste, že až 160m z každého kilometra šírky krajiny, zaberá cesta a parkovisko (prevažne odkanalizované)? To je 16% plochy krajiny. Ak chceme chodiť ešte do prírody, mali by sme rušiť zbytočné cesty a parkoviská premieňať na parky. Ak nezadržíme vodu pred mestom, narobí škodu v meste. A videli sme, čo sa stalo v júni 2018 v Bratislave a v ramene Dunaja. Voda sa nemala kde zadržať a tak tiekla do kanalizácie. Kanalizácia nemala šancu a tak v záujme ochrany majetku všetkých v meste vypustili vodárne časť vody do Dunaja. Ekologická katastrofa je na svete. Vďaka tomu, že je veľké teplo, prichádza k väčšiemu výparu v kratšom čase. Oblaky plné vody sa po oblohe ľahko presunú a spadnú na miestach, kde krajina nie je schopná zadržať vodu.

 

Extrémne zimy

Voda je akumulátorom tepla. Vyrovnáva extrémne teploty na zemi. Ak je voda vyháňaná preč z krajiny, nemá čo udržať v zime znesiteľnú teplotu. Nestačí na to ani plocha jazier a vodných nádrží (vodné plochy zaberajú asi 2% plochy Slovenska). Všimnite si, ako dlho vydrží more teplé. Keď prídete v septembri k moru na juhu Európy, more bude teplé, vzduch už studený. Pri západnom pobreží Austrálie (Perth) má teplota vody v zime a v lete rozdiel len 5°C. Vzduch má rozdiel viac ako 30°C počas roka.

 

Čo môžme urobiť?

  • Zadržiavajme vodu. Odstránime sucho aj povodne.
  • Robme si na pozemkoch jarky, ako mali naši dedovia a pradedovia.
  • Na parkoviskách požadujme tvorbu vodo-zádržných záhrad. Nerobme mestskú zeleň na kopcoch, ale v jamách.
  • Športoviská, amfiteátre a spoločenské priestory v exteriéri robme v priehlbinách. Priehlbiny nám pomôžu zadržať množstvo vody a počas dažďov ich inak využívať nebudeme, len na zadržanie vody. V Holandsku robia športoviská v priehlbinách už roky.
  • Saďme stromy. Veľký dospelý strom dokáže za deň ochladiť prostredie 280kWh, odparí pritom asi 400L vody. Zvoľme si intenzívne zelené strechy ako aj zelené fasády na domoch (bytových aj rodinných domoch).
  • Podľa prepočtov by stačilo, ak by 50% striech malo intenzívnu zeleň a v mestách by kanalizácia stíhala všetkým búrkam. Stačilo by 15% plochy mesta na zadržiavanie zrážkovej vody a stromy a mali by sme po extrémnych tepelných vlnách. Podľa Michala Kravčíka by sme mali vrátiť malý vodný cyklus do miest a obcí. Je to naša voľba, čo budeme podporovať svojimi nákupmi (akého developera budeme podporovať kúpou bytu).
  • Orba na poliach musí byť hlboká a musí viesť po vrstevniciach, nie po spádniciach. Farmár tak získa väčšiu istotu, že mu zasiate semená nevyplaví dážď.

Máme to vo svojich rukách. Buďme zodpovední k sebe samému a ku svojej krajine.

 

Zadržiavajte vodu a bývajte s nadhľadom.

krtkodom hoblina exterier
Výhľad z krtkodomu vo svahu, v kopci.