fbpx
In: Nezaradené

Je povinné mať pasívne vetranie, teda rekuperácia v dome od roku 2021?

 

Nie je jediný predpis, v ktorom by úrady nútili ľudí mať rekuperáciu v dome. Prečo teda veľa architektov tvrdí, že bez rekuperácie sa nezaobídu?

Požiadavka vychádza z výpočtov. V zmysle energetickej triedy A0 takmer nulových domov pre rok 2021 a viac sa posudzujú tri hlavné zložky energetickej náročnosti budov.

  • Tepelno-izolačné vlastnosti obálky domu
  • Tepelná strata a zisky domu
  • Príprava tepla a výroba z obnoviteľných zdrojov

Tepelno-izolačné vlastnosti obálky

     …sa postupne zlepšujú od roku 1960. Teda už prvé panelové domy boli zateplené. Mali takzvané sendvičové steny, kde stredná vrstva tvorila tepelno-izolačný betón. Iniciatíva zateplenia bola v týchto rokoch riadená do veľkej miery túžbou byť nezávislí od dodávok energie z okolitých krajín ako aj ekológia = smrad z množstva komínov.

Neskôr prišiel rok 2010, kedy sme sa vážnejšie zaoberali zateplením. Odvtedy na pravidelnej báze pripravujeme trh, teda výrobky, konštrukčné detaily a remeselnú zručnosť na dodávanie aktuálne požadovaných A0 domov. Najslabším článkom sú okná, ktoré treba vyberať zodpovedne. Každý architekt alebo kúrenár rád poradí pri finálnom rozhodnutí.

Treba povedať, že kvalitná tepelná obálka budovy je výhodná pre obyvateľov, pretože znižuje množstvo kritických bodov obálky (tepelný most) a teda plesní. Znižuje potrebu tepla a teda vylučuje prehnane vysušený vzduch a z toho množstvo prachových častíc zanášajúcich pľúca, prenášajúcich roztoče a vírusy.

Ako so všetkým, ani tepelno-izolačná obálka sa nesmie prehnať. Od istej hrúbky už má pridávanie hrúbky izolácie vplyv na úsporu. Pri fasádnej stene sme prišli k hrúbke 600mm poystyrénu, kde už teoreticky trvá pol roka, kým unikne teplo z konštrukcie (pri totálnej tesnosti domu).

 

Tepelná strata a zisk, nútené vetranie

    …objektu je teplo, ktoré odíde z domu cez vyššie spomínanú obálku domu. Pri výpočte sa modifikujú hrúbky izolácií a hľadajú možnosti zmysluplného ušetrenia v detailoch. Práve tu sa prejavuje jedna z najdôležitejších úloh projektanta kúrenia, šetrenie nákladov na výstavbu ako aj užívanie domu. Teplo sa stráca aj vetraním. Pri dodržaní minimálnej výmenu vzduchu n=0,50, teda 50% objemu vzduchu v dome za hodinu sa dostávame na tepelnú stratu 10-15kWh/m2*rok. Keď máme splniť normu a to max tepelnú stratu 20,40kWh/m2*rok, zostáva nám veľmi málo na prechody tepelnou obálkou objektu. Preto budú architekti hromadne siahať po rekuperácii s účinnosťou 85-90% (85-95% tepla sa získa zo „špinavého“ vzduchu späť pri ohreve čerstvého vzduchu).

V krtkodome na túto rekuperáciu využívame zeminu a na vetranie pasívne odvetranie. Pasívne odvetranie však dokáže rekuperovať 10-15% tepla a norma nepozná ukladanie tepla do zeminy v zelenej streche. Preto volíme v krtkodome posudzovanie podľa PHPP, ktoré oveľa presnejšie korešponduje s nameranými hodnotami. V PHPP nám vychádza, že rekuperácia pomôže len minimálne. Výpočet v PHPP programe vystihuje realitu vo vysokej miere presnosti. Preto rekuperáciu nepoužívame. Oficiálne však treba používať STN a ČTN pre posudzovanie, kde sa bez rekuperácie nezaobídeme. Postupne sa dostávame aj k výskumu, teda overeniu reality s univerzitami. 

Okrem tepelných strát má dom aj vnútorné tepelné zisky, ktoré je potrebné započítať. Zahŕňa sa počítač, sporák či varná doska, očakávaný počet ľudí v dome aj chladnička. Okná sa započítavajú do vonkajších tepelných ziskov, teda koľko slnko ohreje cez najlacnejší solárny panel, cez okno. Treba povedať, že okná orientované na juh majú v priebehu roka väčšie tepelné zisky ako straty. Okná uvažujem s parametrami pre pasívne domy, teda Uw=0,85 W/m2K (resp. toto platí už od Uw=1,10). 

Veľkou otázkou sú tepelné zisky kvôli úspore na zateplení a vykurovacích telesách, ale aj kvôli zamedzeniu prehrievania v lete. Prehrievanie v lete bude pri zmene klímy najčastejšou otázkou na kúrenára. Norma však nepožaduje pri RD takéto posúdenie. Je to len na zodpovednosti projektanta a ochote investorov vkladať prostriedky na riešenie domu komplexne.

 

Príprava tepla a výroba z obnoviteľných zdrojov, off-grid život

        Tu prichádza alchýmia projektanta kúrenia. Musí vybrať čo najmenej výrobkov, ktoré spolu dajú zmysluplnú výrobu tepla, ktoré v dome potrebujete. Výrobky a zariadenia musia spoľahlivo spolupracovať, tzv. blbovzdorné riešenie. Prirodzenou súčasťou je výroba energie z takmer nekonečnej energie slnka. 

Najmenšia kombinácia vychádza z 3 prvkov. Systém I

  • sálavé panely
  • piecka s výmenníkom na ohrev úžitkovej vody (TÚV) a na vykurovanie
  • a fotovoltika

Alternatívou je jedna kompaktná jednotka, ktorá má v sebe integrované všetky časti: Systém II

  • ohrevu domu – rozvody tepla
  • rekuperáciu
  • ohrev TÚV
  • a kombinuje sa s fotovoltickými panelmi alebo tepelným čerpadlom s vrtom. Vzduchové tepelné čerpadlo sa zasa musí kombinovať s predohrevom v chladných mesiacoch.
  • doplnkovú piecku – možnosť

Z ponúkaných možností si jednoznačne vyberáme jednoduchšie, menšie výrobky. Dôvody sú:

  • jednoduchšie výrobky sú lacnejšie na inštaláciu
  • jednoduchšie výrobky sú spoľahlivejšie, majú dlhšiu životnosť aj pri čiastočnej disfunkcii
  • pri opravách si ľahšie poradíte s jednoduchším systémom, oddelenými kusmi. Vymeníte len malý kus alebo časť za nový kus. Oprava je samozrejme oveľa jednoduchšia a rozdelená v čase.
  • možnosť žiť off-grid, teda sebestačne.

 

Off-grid a tepelné čerpadlo

Vďaka veľmi nízkej potrebe tepla na vykurovanie krtkodomu si môže klient zvoliť typ kúrenia. Tepelné čerpadlo či rekuperácia sú navrhnuté na veľmi nízke spotreby, avšak kontinuálne. Zapnuté tepelné čerpadlo odoberá v zime energiu rádovo 20kWh/deň v zime pri A1 dome a rádovo 10kWh/deň v dome A0. Rekuperácia ďalších cca 1kWh/deň. Spotreba domácnosti (PC, varenie, pranie, vianočné osvetlenie) tvorí 8kWh/deň v zime. Teplo z dreva (drevo ako batéria) vyrobíte ľahko a stačí 1-1,5 prm/rok. Je však veľký rozdiel mať spotrebu 8kWh/deň a mať spotrebu 19-29kWh/deň. Rekuperácia spolu s tepelným čerpadlom by potrebovali viac ako 2-násobne veľkú batériu a fotovoltiku na off-grid systém. Preto odporúčame jednoduchší systém vykurovania a bez rekuperácie.

Inštalácia 12-16kWp vs inštalácia 29-38kWp je veľký rozdiel v cene pri živote off-grid.

 

Príklad spotreby v dome

práčka 0,30 kWh/deň

varenie 1-2 kWh/deň (varené jedlo – mäso či koláč)

svietenie 0,20 kWh/deň

chladnička 0,40 kWh/deň

varná kanvica / co-to-go 0,2 kWh/deň (3 kávy / 1L čaju za deň)

 

Záver

Rekuperácia má význam, pri väčšine domov je to nevyhnutná možnosť. Treba však dbať aj na to, kedy ju využiť a kedy ju obísť. My v krtkodome obídeme, pretože skúsenosti našich klientov hovoria, že je rekuperácia nenávratná. Zemný akumulátor za a na dome zabezpečí potrebnú tepelnú stabilitu a pasívne odvetranie zasa čerstvý vzduch.

 

Viac o energetických triedach vo videu TU.

 

Pozrite si ďalšie výhody krtkodomu. 

off-grid, sebestačnosť, rekuperácia