fbpx
In: Nezaradené

Podzemné mestá boli dlho len sci-fi, no v poslednej dobe mestá a mestskí architekti berú ideu mesta pod zemou vážne. Najväčšou úlohou je ukázať ľuďom, že sa môžu pod zemou cítiť komfortne.
________________________________________
Originál textu: STEPHEN ARMSTRONG
________________________________________
Pôvodne publikované. utorok 12 November 2019

V rokoch 1800 pred kristom sa ľudia z regiónu Cappadocia v dnešnom Turecku zhodli, že prostredie je príliš nehostinné.

Okrem extrémneho počasia zažívali aj neustále hrozby vojny. Preto sa rozhodli vykopať mesto pod zemou. Derinkuyu, najstaršie podzemné mesto stale existuje. Vytvorili mesto pre 20.000 ľudí, ktoré malo školy, domy, nákupné plochy a miesta pre prácu chránené veľkými kamennými dverami. Tieto kamenné dvere vedeli uzavrieť každé poschodie samostatne.

V roku 2010 sa pokúsili Helsinki, Fínsko, o to isté. Mestská rada odsúhlasila Underground Master Plan, dokončený v roku 2019. Tento plán pokrýva celých 214 štvorcových kilometrov mesta. Kombinuje ukladanie energie, úkryt pred dlhou a tuhou zimou ako aj pripravený bunker v prípade agresie z Ruska.

Nie je to však len otázka bezpečnosti a ochrana pred počasím, čo viedlo k bývaniu pod zemou. Bývanie pod povrchom ponúka alternatívu k veľkým blokom výškových budov pre narastajúcu populáciu. Asmo Jaaksi, partner architektonického ateliéru JKMM z Helsínk a hlavný architekt mestského Amos Rex Museum (podzemné múzeum) hovorí, že život pod zemou zadržiava teplo a môže byť bezpečným miestom pre úkryt v prípade eskalovania klimatickej krízy.

Helsinki už dlho skúšajú bývanie pod zemou

kostol Temppeliaukio, navrhnutý podľa architekta Timo a Tuomo Suomalainen bol „utopený“ v mestskej časti Toolo v roku 1969. V roku 1993 bola navrhnutá plaváreň Itakeskus pre 1000 návštevníkov denne a úkryt až pre 3800 ľudí v prípade núdze.

„Helsinki stoja stabilnej pôde, majú dobrý podklad“ hovorí Jaaksi. „Mesto je preľudnené a máme tu dlhé a studené zimy. Podzemie nám ponúka viac priestoru a spája nás pred zlým počasím” súhlasí Ilkka Vähäaho, riaditeľ Helsinského geotechnického inštitútu. Vähäaho hovorí aj o iných dôvodoch, prečo rozširovať mesto pod zem, vrátane: “Fínsko potrebuje otvorený priestor aj v centre mesta – vybudovať časť mesta pod zemou vytvorí viac miesta na povrchu.”
A tu je dôvod, prečo plan Helsínk môže priniesť nový prístup k bývaniu pod zemou. Pri odhade, kedy v roku 2050 bude žiť v mestách až 60% populácie, bude treba nájsť bývanie pre 2,5 miliardy ľudí. Plocha mesta je limitujúca a miesto v meste je obmedzeným zdrojom. Máme tu praktický limit, ako vysoké môžu byť budovy a tiež priestorové usporiadanie, chránené budovy alebo mestská zeleň v mnohých mestách ako Paríž, Mexico City a Singapur zvažujú, že odpovede neležia vo viac mrakodrapoch, ale prečo nestavať do zeme?

V roku 2017 výhlásil Paríž súťaž nazvanú Reinvent Paris 2,

ktorá vyzývala dizajnérov na využitie nepoužívaných a málo využívaných plôch patriacich mestu. Väčšina z nich bola pod zemou. Tieto zahŕňali pivnice historických budov, tunely v ktorých zakázali autá popri rieke Seina, nevyužívané rezervoáre, stare parkoviská a bitúnky. Zmenili tieto priestory na reštaurácie, obchody a mikrofarmy pre jedlý hmyz.

Architekti v Mexiko City zvolili iný prístup.

Navrhli 300 m hlbokú pyramídu nazvanú Earthscraper. Stáť, vykopať, sa mala na hlavnom námestí v Mexiko City. Avšak cenovka 800 miliónov dolárov (726 mil. €) prekazila plány.

Earthscraper od BNKR Arquitectura
Earthscraper od BNKR Arquitectura

V Singapure medzičasom investovala vláda

viac ako 188 miliónov dolárov (170 mil €) do inžinieringu a prieskumov podzemných konštrukcií. Navyše upravila zákon a odteraz všetky pivnice automaticky patria štátu. Podľa Singapurského štatistického úradu sa populácia 5,53 milióna ľudí deli o necelých 719 štvorcových kilometrov pôdy. Toto zo Singapuru tvorí tretie najhustejšie obývané miesto na Zemi. Doteraz stavalo mesto do výšky. Dnes dosahujú budovy v meste až 70 podlaží čo vytláča pobrežie ostrova. S odhadovaným nárastom 1,5 milióna ľudí v najbližších 15-tich rokoch sú možnosti Singapuru limitujúce ako ich plocha.
Mesto skúma ideu Podzemného Výskumného Parku 80 metrov pod povrchom, ktorý by osídlilo 4500 vedcov a výskumníkov v zemodrape s podzemnými obchodnými centrami, zelenou infraštruktúrou, diaľnicami, vlakmi / metrom a kanálmi pre ventiláciu. Dizajn je cylindrický, aby vydržal zemetrasenie. Náklady na budovu v dvojnásobnej výške ako mrakodrapy schladili nádeje na realizáciu.

“je pravdepodobné, že globálne oteplovanie ako v Singapure s komplikovaným počasím a strachom z Čínskej agresie privedie mestá k bývaniu pod zemou. Výsledok bude, že mestá budú budované z časti pod zemou pre obmedzenie extrémneho počasia a z časti nad zemou, aby bol zaručený dostatočný prísun prirodzeného svetla.

A tak posledných pár rokov je zjavné, že vedenie Singapuru začalo sťahovať strategické veci pod zem.

Napríklad Singapurské kaverny pod mestom, ktoré sa používali na uskladnenie munície a tiež Jurongské skalné kaverny pod Singapurským ostrovom Jurong sú využívané ako prvé podzemné zásobníky oleja. Postavené podľa Hiundai Engineering and Construction, podzemné zásobníky majú 5 veľkých kavern, 100 m hlbokých a 8 km dlhých tunelov. V marci vláda predstavila prvé štádium svojho vlastného Podzemného Územného Plánu v troch štvrtiach, Marina Bay, Jurong Innovation District a Punggol Digital District.
Pri predstavení médiám, Singapurská hlavná architektka Hwang Yu-Ning povedala, že plan pripraví priestor pre budúcnosť, vytvorí kapacity na rast a ochráni prostredie. Vyzdvihla prvú Singapurskú 230 kV podzemnú trafostanicu v pivnici komerčnej budovy a tiež centralizované chladenie budov na pobreží Marína Bay na zníženie energie na chladenie o 40%. Chladením vodou znížili produkciu CO2 o 34.500 ton, teda asi 10.000 áut na cestách.

Ukladanie energie pod zemou

je jedným z najväčších lákadiel urbanistov, podľa Dale Russell (profesor na Innovation Design Engineering v Royal College of Art). “Stavanie pod zemou šetrí miesto a jednoznačne aj energiu,” vysvetľuje Russell. “Topografia sama môže produkovať energiu, skaly absorbujú teplo v lete čím chladia mesto. V zime túto energiu púšťajú ako veľké radiátory aby ohriali zemedrapy. Do roku 2069 môžme očakávať kompletné sebestačné cestovné a ekologické systémy pod zemou ako aj hydroponické pestovanie s umelým svetlom pre zásobovanie mesta vlastnými potravinami.”
Podložie pod Parížom má napríklad veľmi vysokú vlhkosť a konštantnú teplotu okolo 14°C nezávisle na vonkajšej teplote. “Ak postavíme na veľmi horúcom mieste ako je Dubaj, alebo veľmi chladnom mieste ako je Škandinávia, stavba bude stáť menej počas dlhého obdobia. Teplota je stabilná, takže chladenie a vykurovanie bude redukované,” hovorí Gunnar Jenssen, vedúci podzemnej psychológie v Škandinávskej výskumnej organizácii SINTEF.

Problém, hovorí Asmo Jaaksi, hlavný architekt Helsinského podzemného Amos Rex Múzea, nie je stavba samotná. “je to o tom, aby sa ľudia cítili dobre pri pobyte pod zemou,” vysvetľuje. “Múzeum dochádzalo miesto a potrebovalo novú, väčšiu budovu. Jediná možnosť pre modern kino nazvané Rex bolo vykopať štvorec mimo Rex a “utopiť” múzemu nižšie. Zistili sme, že ľudia potrebujú kontakt s povrchom.”
Jaaksiho riešenie bolo pripraviť umelecké svetlovody, ktoré pustia do budovy prirodzené svetlo a zvedavé pohľady dnu. V Londýne vznikla v pôvodnom leteckom kryte pod Clapham Common prvá podzemná farma na svete. Grozing Underground, hydroponicky pestujú hlávkový šalát, cesnak, wasabi horčicu, fenikel, reďkovky, ktoré predávajú do M&S a Ocado. Pre rast sa používa ružové svetlo, ktoré sa stáva pri dlhšom pobyte nekomfortným.

V New Yorku robilo laboratórium Lowline

experimentálny projekt od októbra 2015 do marca 2017, kde pestovali rastliny pod zemou za použitia solárnych panelov a medených rúrok na privedenie prirodzeného svetla do tunelov dole. Vypestovali úspešne cez 100 rôznych druhov rastlín. Lowline Lab pripravuje prvý zelený podzemný priestor v roku 2021.

Pridáme sa niekedy k ľuďom z Cappadocie a presunieme sa pod zemský povrch?

Jaaksi si myslí, že ano. „Život pod zemou bude súčasťou budúcnosti miest,“ hovorí. „Podzemné priestory sú temperované s menšou variabilitou v teplotách, zadržiavajú teplo, majú lepšie rezervoáre na pitnú vodu vďaka menšiemu množstvu kontaminácie z povrchovej vody a geotermálnu energiu. Ako globálne otepľovanie vytvára nehostinné prostredie na povrchu, podzemie môže byť najbezpečnejše miesto. Naozaj chcete byť v mrakodrape, keď príde tornádo?“

 

Ako vyzerá bývanie pod zemou v strednej Európe? Pozrite si pár príkladov tu.

Bývanie vo svahu